Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Obec Malinová, okres PrievidzaHľadať
 
 

História

História obce M a l i n o v á


Medzi obce založené, alebo doosídlené na nemeckom práve, ktoré sa nachádzajú v severnej časti dnešného okresu Prievidza, patrí Malinová. Prvé správy o nej máme zo 14. storočia (z roku 1339), kedy nemeckí kolonisti doosídlili pôvodnú slovenskú obec Požeha (v roku 1332 je spomínaná pod menom Pozega, ako obec s kostolom). Zakladacie privilégium pre Šoltýsa Henricha z Cachu udeľuje jemu a jeho dedičom dedičné richtárstvo so slobodnou kúriou a regálnymi právami a novým osadníkom sa zaručuje oslobodenie od všetkých poddanských dávok na 16 rokov a zachovanie práv a povinností nemeckých kolonistov (ktorými boli prevažne baníci).
Malinová tak nadobudla charakter baníckej obce, na čo poukazujú aj staré chotárne názvy (Unten - Obere, Stollen, Seifen atď.) V čase nemeckého doosídľovania tu bol postavený kostol zasvätený svätej Kataríne. Pôvodne bola Malinová filiálkou bojnickej farnosti, ale v 14. storočí tu vznikla samostatná farnosť. Malinová bola samostatnou farnosťou až do obdobia reformácie v 16. storočí, kedy bola pridružená ako filiálka k inej farnosti - Nitrianskemu Pravnu. Zo začiatku 17. storočia máme doklady o tunajších zlatých baniach, v prospech ktorých Pavol Pálfi zakázal miestnym mlynárom odvádzať vodu, ktorá bola potrebná na odvádzanie a na premývanie zeminy, v ktorej sa nachádzalo zlato. V roku 1648 sa tu vyťažilo približne 700 g zlatého prachu, pri ktorého dobývaní sa zúčastňovali hlavne poddaní v rámci vykonávania svojej robotnej renty.
Malinová bola podobne ako ostatné dediny vo svojom okolí súčasťou majetkov bojnického hradu, teda bojnického panstva. V 18. storočí ťažba zlata postupne klesala v dôsledku vyčerpania zásob tohoto nerastného trojičný stĺpbohatstva, až postupne celkom zanikla a obyvatelia boli následkom toho nútení živiť sa poľnohospodárstvom a sezónnymi prácami. Ani Malinová sa nevyhla dôsledkom typického úkazu 18. storočia, a to rozširujúcemu sa majerskému hospodáreniu zemepánov. V roku 1726 odkúpil Ján Pálfi tunajšie dedičné richtárstvo so všetkými právami a majetkami, pričom richtársky majetok a výčap pálenky v dedine začal prenajímať za stanovený ročný poplatok 58 zlatých. V polovici 18. storočia pôsobili v Malinovej okrem poľnohospodárov aj siedmi remeselníci. V roku 1788 bola obnovená farnosť v Malinovej, pričom pribudla ku nej filiálka Chvojnica (Fundstollen). farárom bol v tom čase Jacobus Ledl, ktorý dostal dar - istý cirkevný majetok, a nadobudol tak naň patronátne právo kostola, kým ostatná časť dediny patrila stále k panstvu Bojnice. Z tejto spomínanej doby pochádza aj najstaršia zachovaná matrika Malinovej, kde sa môžeme ešte obšírnejšie dozvedieť o demografických pomeroch obce na konci 18. storočia.V roku 1822 bol v Malinovej postavený trojičný stĺp.
V priebehu 19. storočia sa bieda poddaných ešte viac zostrovala a prehlbovala, pričom z týchto ľudí veľká väčšina musela odchádzať za prácou a zárobkom sezónne do iných oblastí krajiny, alebo sa natrvalo vysťahovať kôli hľadaniu si lepších podmienok pre svoje živobitie. V 2. polovici 19. storočia bola v obci postavená kaplnka, ktorej priestor bol používaný na slúženie bohoslužieb v čase úradného uzavretia kostola v roku 1889 - a to z bezpečnostných dôvodov aj počas stavby nového kostolakaplnka v rokoch 1893 - 1896. V tomto čase bola prevládajúcim jazykom v Malinovej nemčina a Malinová sa vlastne až do konca druhej svetovej vojny nazývala nemeckým názvom Cach, čo je dôsledkom toho, že Nemci usadení na tomto území v 14. storočí si vytvorili značnú kontinuitu a priniesli sem svoje zvyky a reč, ktoré sa tu udomácnili a pretrvali. V prvej svetovej vojne padlo mnoho vojakov. Medzi nimi boli zúčastnení aj vojaci z Malinovej, ktorí v počte 26 zahynuli. Počas doby trvania prvej Československej republiky si vedúce postavenie v dedine vybudovala komunistická strana, za ktorou boli umiestnené nemecké strany a sociálna demokracia. Pracovali tu aj Spolok katolíckej mládeže, Hasičská jednota, miestna skupina Nemeckého kultúrneho spolku, miestna organizácia Karpatonemeckej strany, Sporiteľná a výpožičná pokladnica.
Hospodárska kríza v 30. rokoch postihla i Malinovčanov , veľa z nich sa zúčastňovala protestných pochodov proti nezamestnanosti. V roku 1939 prepadli obec príslušníci FS a HG a odvliekli do väzenia 57 nemeckých a niekoľko slovenských antifašistov. V čase SNP bolo aktívnych z Malinovej vyše 100 partizánov, ktorí sa stali jadrom nemeckého partizánskeho oddielu Ernesta Thälmana v Hornonitrianskej partizánskej brigáde. Fašisti odvliekli do koncentračných táborov jednotlivcov i celé rodiny, z ktorých sa väčšina po vojne do Malinovej vrátila. Všetci Nemci, ktorí sa odboja nezúčastnili, boli z obce vysídlení a na ich miesto prišli repatrianti, ktorým bola pridelená pôda skonfiškovaná tým, čo obec opustili.
V roku 1948 bolo otvorené kultúrne stredisko obce , v 50. rokoch bola Malinová elektrifikovaná, zaviedlo sa sem autobusové spojenie s Nitrianskym Pravnom a telefonické spojenie i miestny rozhlas, čím obec nadobudla moderné civilizačné výdobytky a zlepšila tak životnú úroveň svojich obyvateľov.


 

Dobové fotografie

Cachovské sypárne

Cachovské sypárne
Autor: Z rodinného archívu Štefánie Ríchterovej

Ako sa ženy u nás obliekali v 30tych rokoch

Ako sa ženy u nás obliekali v 30tych rokoch
Autor: Z rodinného archívu Štefánie Richterovej

rodina na prelome storočí (1900)

rodina na prelome storočí (1900)
Autor: Z rodinného archívu Štefánie Richterovej

Kosci

Kosci
Autor: rodinný archív Anny Kmeťovej


 
 
svatba

svatba
Autor: rodinný archív Anny Kmeťovej

kto je kto?

Bicyklisti
Autor: rodinný archív Augustíny Maurerovej

Jaz Band

Jaz Band
Autor: rodinný archív Augustíny Maurerovej


 

dnes je: 23.8.2019

meniny má: Filip

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka