Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Obec Malinová, okres PrievidzaHľadať
 
 

Z činnosti

* * *

Pre uľahčené, rýchlejšie a efektívnejšie hľadanie konkrétnych titulov sme pre Vás pripravili zoznam kníh (knihy, ktoré sa nachádzajú v našej Miestnej ľudovej knižnici), ktoré nájdete pod názvom Zoznam kníh.

* * *

Človek, ktorý číta, prežije tisíc životov, kým zomrie. Človek, ktorý nikdy nečítal prežije iba jeden.

* * *

Nová zbierka básní -  M.Laurincová

Nedávno vyšla zbierka básní Magdalény Lavrincovej nazvaná Život cestou i necestou, ktorá prezentuje čitateľovi najtajnejšie hlbiny a zákulisia svojho duchovna. Ale na rozdiel  od prvej zbierky nazvanej Dar nad všetky dary hlbšie konfrontuje  minulosť so súčasnosťou, vracia sa do čias svojho detstva a mladosti a poukazuje, že kedysi platné morálne princípy a zásady vystriedal zväčša pragmatický až konzumný prístup k životu, kde hodnota človeka sa posudzuje podľa výšky jeho bankového konta a spoločenského postavenia,city často klesli na úroveň pudov a cena života sa znížila na nepatrné minimum. Autorka kladie otázky, nad ktorými sa ľudia v honbe za materiálnym bohatstvom už neraz prestali sa zamýšľať, snaží sa vzkriesiť ich zmysel pre krásno, ktoré nás obklopuje, usiluje sa v súčasnom svete nájsť cestu človeka ku človeku.


 

„Nemilovať knihu, znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom.“
J.A. Komenský

Noc s Andersenom

v našej knižnici po prvýkrát!

        V piatok 30.3.2012 sa konal už siedmy ročník Noci s Andersenom na Slovensku, počas ktorého strávilo nezabudnuteľnú rozprávkovú noc na „spacích miestach“ v 191 verejných, obecných a školských knižniciach spolu 7 800 slovenských detí. Úspešné podujatie na podporu čítania detí bude vyvrcholením Týždňa slovenských knižníc (26.3.2012 – 1.4.2012).
Noc s Andersenom sa koná vždy v posledný piatok pred narodeninami dánskeho rozprávkara – Hansa Christiana Andersena.Počas dvanástich rokov sa z pôvodne komorného podujatia Noci s Andersenom stalo úspešné
medzinárodné podujatie, do ktorého sa v roku 2012 zapojili knižnice a školy v Českej republike (917), na Slovensku (191), Poľsku (44), Slovinsku (7) a v tomto roku sa do podujatia zapojili aj České školy bez hraníc v Paríži, Londýne, Frankfurte, Ženeve, Baltimore a v Sydney.
Na 1 160 „spacích miestach“ strávilo dňa 30. marca 2012 nezabudnuteľnú Noc s Andersenom viac ako 60 000 detí aj dospelých.

Naša knižnica sa zapojila do tohto podujatia prvýkrát. Zúčastnilo sa celkom deväť detí. Čítali sa rozprávky od Andersena, hrali sa hry, maľovali čarovné obrázky, tvorili vlastné príbehy, lúštili hlavolamy, hádali sa hádanky, rozprávali sa o strašidlách a duchoch, liečili urieknutie. Prišla aj nečakaná návšteva - dvaja príslušníci polície, ktorí svojim hlučným príchodom deti prekvapili, ale potom spolu veselo konverzovali. Deti boli aj na nočnej prechádzke dedinou, prešli sa vedľa cintorína, aby si vyskúšali, či sa neboja duchov (a dvaja tam naozaj boli a strašili). Pred polnocou si rozložili karimatky, deky a spacáky a pripravili sa na hodinu duchov. Prežili ju v zdraví, duchovia neprišli! Potom už deti zaľahli a započúvali sa do rozprávok, ktoré im čítala teta knihovníčka. A niektoré veru aj pospali. Ale čo čert nechcel, duchovia prišli o hodinu neskôr. A hneď to bola "smrtka" s kosou! Trvalo ďalšiu hodinu, kým deti úplne stíchli a premohol ich spánok. A vtedy ožili krásne príbehy z kníh, ktoré sa im prisnili.

Ráno sa prebudili veselé a šťastné, podujatie sa im páčilo a rozhodne si ho chcú zopakovať. Vraj hneď o týždeň. Budeme sa všetci tešiť.

  

Pridám ešte jedno zrnko: hádali sme hádanku "má to zuby a nehryzie to, čo je to?" Vaneska hádala, že vraj "dôchodca".

Vy to viete?

  

-ib-


 

  

 

Škôlkári v knižnici

V pondelok 27. februára 2012 dopoludnia navštívilo knižnicu 19 detí z Materskej školy v Malinovej. Privítali ich teta knihovníčka, vypočuli si krátky výklad o funkcii knižnice, ako sa môžu stať čitateľmi, aké knihy sú v knižnici, ako sa s knihami narába, čo všetko sa dokáže do malej knižky zmestiť. Škôlkári všetko komentovali svojimi detskými múdrosťami a so záujmom si prezerali rozprávkové knihy, ale mnohí siahli aj po odbornej literatúre. Malý Adam Elischer sa zaujímal  o zvieratá v poľovníckej encyklopédii, Jakubko Schon siahol po najväčšej knihe World atlase, ktorá bola väčšia ako on sám. Na otázku pani učiteľky, čo je na obrázku, správne odpovedal - zem. Malá Ninka Pediačová s kamarátkami Emkou Páleschovou a Natálkou Krebesovou sa pretekali v podávaní informácií pre svojich kamarátov a pyšne oznámili, že chodia s mamičkami do knižnice. Vybrali si s učiteľkami knižky, ktoré sa im páčili a vypožičali si ich do škôlky.

Teta knihovníčka deti za ich aktivitu a vedomosti odmenila malou čokoládkou a pripomenula im, že si môžu prísť vypožičať knižky s mamičkou.

Nie nadarmo sa hovorí: „Kniha, najlepší priateľ človeka“. Veď dobrá kniha je to najkrajšie, čo môžeme niekomu darovať.

     

-ib-


 


 

V piatok 5.augusta 2011 sa deti stretli v letnej augustovej čitárni na ihrisku. Na tomto prvom stretnutí sa rozprávali o knižnici a knihách, ktoré si môžu zapožičať už aj tí najmenší. Ukážky rozprávkových kníh, poviedok a básničiek si mohli pozrieť priamo na ihrisku. Z ponuky si vybrali a prečítali dve rozprávky , počas ktorých si vymaľovali omaľovánky. Menšie deti využili hočky a šmýkale na hranie, tie väčšie zase hádali hádanky, alebo súťažili v zrážaní kolkov, hode lietajúcim tanierom, kopali si loptu a pod. Pozitívom tohto podujatie bolo, že prišli deti aj s mamičkami alebo súrodencami a strávili pekné dve hodiny na slniečku pri hre a zábave.


 V piatok 19.augusta sa konalo druhé stretnutie v letnej čitárni, tentoraz na strelnici. Medzi deti zavítali sokoliari z Aquily Bojnice s krásnou sovou a dravcom - kaňur až z Mexika.Porozprávali deťom o zvieratkách a vtákoch, ktoré žijú voľne v prírode, ale aj v ZOO, kde si ich môžu popozerať zblízka. Sokoliari sa starajú o zranené vtáky, ktoré sa už nemôžu vrátiť do prírody. Potom si deti kreslili prírodu, skladali magnetické zvieratká do obrazov, samolepky zvieratiek, a učili sa skladať papierové poháriky, loďky, vejáriky, a nebo-peklo. Starší im prečítali rozprávku, lúštili osmesmerovku a strávili príjemné dve hodiny v tichej zelenej prírode. Škoda, že detí prišlo málo, pretože tým, ktoré tam boli, sa nechcelo odísť. Možno nabudúce.


 


 

Maľovali deti, detičky ....

Na ihrisku počas futbalového turnaja 23.7.2011 knižnica spestrila deťom popoludnie maľovaním rôznych obrázkov - zvieratiek, áut, lodí, kvietkov, princezien, šašov... Deti maľovali ostošesť, tabuľa aj stôl rozkvitli pestrými farbami a krásnymi kresbami. O chvíľu farbenie vystriedali hojdaním na hočkách a šmýkalách, hrali kolky, kopali si loptu, preliezali tunel. A potom zasa späť - "teta, my chceme vyfarbovať!"

Aj to je forma, ako zabaviť ale aj aj rozvíjať schopnosti detí.


 -ib-


 

Beseda venovaná 66. výročiu SNP a vojne s mottom:

„Stopa nezaviata snehom“.

     II. svetová vojna poznačili tisíce životov. O to prínosnejšie mohlo byť pre naše deti rozprávanie starých ľudí o živote, ktorý prežívali počas vojnových rokov. I keď mnohé z ich spomienok sú bolestivé, radi si spoločne zaspomínali a porozprávali svoje zážitky.
Miestna ľudová knižnica spoločne s členmi SZPB a KD Malinová pripravili na strelnici v sobotu 14. augusta besedu o vojne a SNP, kde pozvali aj deti z obce. Je veľká škoda, že prišli len tri deti, aj tie počas besedy odišli. Tak ako filmári zachraňujú na filmovom páse spomienky ľudí, ktorí prežili vojnu, aj našim zámerom bolo vypočuť si autentické rozprávanie skutočných ľudí a bolo cielené práve pre najmladšiu generáciu. Veď o pár rokov sa spomedzi nás títu ľudia vytratia a už nikto a nikdy nebude môcť vypočuť si počuté a porozprávať rozprávané.
Všetci, ktorí sme tam boli, sme so záujmom počúvali Estiku Chmelíkovú, Idu Richterovú, Richarda Richtera, Janku Elischerovú, Elfrídu Derkovú a ďalších, ktorí v období vojny mali 6 – 16 rokov, aké to bolo, keď deti s matkami boli odvlečené z dediny a v dobytčiakoch bez vody a chleba ich viezli nevedno kam, museli ťažko pracovať vo fabrikách na výrobu vojenskej munície alebo na veľkých gazdovstvách. O ich túžbe vrátiť sa domov a odrezať si poriadny kus chleba a hrať sa bezstarostné detské hry. Ale aj o tom veľkom strachu, keď ich doma ukrývali a tajne nosili jesť. O prosbách matiek, aby ich neodvliekli, lebo majú doma malé deti, ktoré neboli vyslyšané. O mužoch a chlapcoch, ktorí odišli do hôr bojovať, zanechajúc doma svoje rodiny, o partizánoch, skrývajúcich sa v hlbokých a vysokých horách. Aj o návratoch domov – do zhorených domovov, o veľkej radosti zo stretnutia s blízkymi, ale aj hlbokom smútku nad smrťou kamarátov. Spomínali na príchod tých, ktorí sa vracali pešo z koncentračných táborov a z bojov. Všetci ich vítali s nádejou a láskou, ponúkali im strechu nad hlavou, chlieb, ale hlavne priateľstvo a novú nádej.
Okrem rozprávania si prítomní vypočuli aj úryvky z diela spisovateľky M. Lavrincovej „Smrť dýchala do tvárí“ a mladej študentky Obdchodnej akadémie v B.Bystrici Kataríny Bačíkovej, (časopis Bojovník č. 16) o rozhovore starej ženy s mladou študentkou, ktorú pripájam. Je určená práve deťom a mladým ľuďom, s odkazom, aby si vážili svojich predkov, ich život a činy. V ich šedinách je ukrytá múdrosť a skúsenosť. Stopy, ktoré zanechali v snehu,dodnes nezavial čas.

 

 Vojna  je nešťastie, nepokoj, krviprelievanie.   (K. Bačíková)

Malá dedinka, učupená medzi kopcami, nás privítala nevľúdne. Ostrý vietor šibal do tvárí mrznúci dážď. Nechcelo sa mi vystúpiť z auta už aj preto, že ma čakalo dohodnuté spomínanie na vojnu, pre mňa neznámy, nepoznaný pojem, znenávidený len z filmov a rozprávaní. Kamarátka sa hnevala, načo sa idem rýpať v minulosti, jatriť rany starých ľudí, pripomínať im to, na čo chceli zabudnúť. Akoby nebolo na svete veľa nešťastia, nepokoja, bolesti a žiaľu. Zostala teda sedieť v aute. Ja som tvrdohlavá a len tak sa nevzdávam. Treba čeliť spomienkam, vzbúriť sa im a nie sa pred nimi skrývať. Inak nás budú navždy prenasledovať. No zabudnúť na ne sa nedá. Myslím si, že na roky bolesti by sme mali spomínať s priamymi účastníkmi vojny. Nesmieme na ne zabudnúť, nesmú odísť z nášho sveta bez toho, aby v nás zanechali odkaz na spomienky, ktoré by sa už nikdy nemali zopakovať. Práve preto som sa vybrala vypočuť si slová hrôzy, ochotná pretrpieť bolesť s ľuďmi, ktorých táto smutná doba poznačila na celý život. Poznačila tým najhorším spôsobom...
„Aká bola vojna?“
„Zlá. Krutá. Ešte dnes, keď letí lietadlo, odohráva sa vo mne čosi zvláštne. Bojím sa. Keď som bola malá, skrývali sme sa s mamou v pivnici, triaslo nás od zimy, hladné sme potichu donekonečna opakovali slová modlitby a dúfali, že peklo na zemi nebude trvať dlho. Nepamätám si na bábiku, hračky, sladkosti. Nemali sme čo jesť. Nemali sme ani obyčajný chlieb. Hrali sme sa s pomaľovanými polienkami zabalenými do handričiek a keď nám ich mama hodila do pece zo zúfalstva, aby sme nepomrzli, zrútil sa nám celý svet. Chceli by ste vedieť, na čo nikdy nezabudnem? Poviem vám to. Nezabudnem na deň, keď nás hladných, zavšivavených, špinavých, kašľajúcich troch súrodencov mama vyložila malým okienkom z pivnice na slnko. Nezabudnem na hrejivé lúče slnka, na teplo, ktoré ma v tej chvíli oblialo a na žltú púpavu v našej záhrade. Nezabudnem na pohľad na čarokrásnu prírodu. Ale predovšetkým to bol pohľad na tichú, pokojnú krajinu. Bez hluku, streľby a mučivých výkrikov umierajúcich vojakov. Nič v živote ma tak neprekvapilo a nepotešilo. Šokujúce, však? A práve preto mám rada jar. Neviem sa jej dočkať. Pripomína mi koniec utrpenia a nový život. Je pre mňa symbolom slobody, pokoja a mieru. Poďte, slečna, ukážem vám dôkaz hrôz vojny. Sú to mená obetí na pomníku v strede dediny. Neprejdite popri ňom nevšímavo, ako to robí väčšina ľudí. Tí ľudia už nikdy neuvidia žlté púpavy, ani ich neobleje teplo jarného slnka. Aj práve vďaka tým ľuďom tu teraz s vami stojím a delím sa o spomienky. O spomienky, na ktoré chce každý čím skôr zabudnúť a už nikdy sa k nim nevrátiť. Lenže čím viac sa o to snažím, tým viac sa mi vrývajú do pamäti. Vojna je nešťastie, nepokoj, krviprelievanie.“
Stará žena ma chytila za ruku a zaviedla ma mlčky k pamätníku. Nemala som silu pýtať sa jej ďalej na vojnu. Keď jej po tvári stiekla prvá slza, objala som ju. Nič už nebolo treba hovoriť...

 ...

     Na záver si všetci pochutnali na grilovaných špekáčikoch, absolvovali aj krátky kvíz, zapili to dobrým vínom a pivom a zaspievali si  "tichá noc, tmavá noc, krásna je, na horách partizán bojuje ..." a  odišli sme s pocitom naplno stráveného sobotného odpoludnia.

 -ib-


 


 

MDD na strelnici

      Krásne slnečné odpoludnie strávili deti, rodičia a dospelí na strelnici 31. mája 2008. Bol to posledný májový deň a zároveň deň venový deťom pri príležitosti MDD.

Čo všetko  deti skúsili a prežili?

- zhotovovali si bábky s bábkárom z Prievidze

- zajazdili si na koni z ranču p. Melcerovej

- naučili sa choreografiu na disko s dievčatami z tanečnej skupiny Fantastik, ale aj hry a tance, ktoré sme sa kedysi učili v škole aj my skôr narodení,

- vyskúšali si svoju zručnosť v rúčkovaní na lane, skákali na fitloptách a strieľali zo vzduchoviek, nechýbala ani šišková vojna.

- ujo Edo im porozprával a ukázal aké bohatstvo sa skrýva  v našich prekrásnych  horách.

- zamaškrtili si na dobrej zmrzline od tety Mokrej, žuvačkách a cukríkoch od krčmára   Richtera a Matušku, ale chutili aj oplátky z Nespy a medovníky z Medexu.

Okrem maškŕt sme si pochutili na opekaných špekáčkách, grilovaných primátorkách a klobáskach z mäsiarstva Borko v Prievidzi. A že chutilo všetkým, nebolo pochýb. A bolo toho aj málo. Nabudúce bude určite viac.

Najkrajším zážitkom pre všetkých zúčastnených bolo vystúpenie Sokoliarov Aquila z Bojníc, ktorí predstavili svojich krásnych dravcov, predviedli svoje umenie, ukázali aj stredoveké zbrane, ktoré si mohli vyskúšať aj tí odvážnejší. Deti a mládež využili možnosť sa vyfotiť s kráľmi výšok. Podvečerné hodiny vyplnila diskotéka a voľné hry detí a súťaže, ktoré im urobili Sokoliari. Keď strelnicu zahalila úplná tma, len v kúte horel ohník, nadišla chvíľa na vystúpenie "Black Fire" - ohňovej show. Neopísateľný zážitok si zo strelnice odnášali deti, mládeže,rodičia a ostatní zúčastnení. Neopísateľne dobrý pocit z vydareného dňa sme mali aj my - organizátori: Miestna ľudová knižnica, ZO SZPB a ZTaŠČ Malinová.

                

 V mene detí a občanov obce  srdečne ďakujeme sponzorom, ktorí príspeli finančne a materiálne, aby sa tento deň mohol uskutočniť a aby z neho mali dobrý pocit nielen naše ratolesti, ale všetci, ktorí ho deťom venovali.

"Veď najkrajším darom je vyčariť úsmev na tvári detí.!

-ib-


 


 

Vymetanie s Luciou

 

Miestna ľudová knižnica Malinová pripravila pre deti 14.12. 2007 v knižnici večer na sviatok Lucie. Čary, zvyky a obyčaje našich predkov- rozprávanie o zimných ľudových zvykoch, poverách, vinšoch, zaklínaní, veštbách a mágii.

O tom, ako to bolo kedysi u nás, čo navystrájali deti porozprávali p. Hladká Alojzia, p. Richterová Ida a p. Chmelíková Estera pri teplom čaji, sladkostiach, ovocí a a sviečkach.

Deti sa naučili niektoré vinše na Ondreja, Luciu, Katarínu a pod. a nakoniec si aj čarovali - liali vosk cez oko kľúča do vody. A čo si vyčarovali? Spýtajte sa ich a nabudúce prídite aj Vy! 

 


 

stránku pripravuje I. Balážová


 

dnes je: 22.10.2019

meniny má: Sergej

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka