Fašiangy 2012
Slová tejto ľudovej piesne pozývali domácich i hostí v Malinovej veseliť sa počas posledných dní tohto ľudového sviatku. Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, vo voľnom preklade posledný nápoj. Symbolizoval obdobie fašiangov, pretože po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. Práve preto boli a aj dodnes sú posledné fašiangové dni, dňami veselej zábavy.
Veselo bolo aj u nás doma. Členovia folklórneho klubu Fašiangovník podporený kamarátmi, priaznivcami a deťmi vykročili v sobotné ráno 18. 2. do snehom zasypanej dediny, brodili sa uličkami a veselými pesničkami pozdravovali spoluobčanov. Sprievod masiek s dreveným vozíkom a bábkami - pohoničmi,(ktorý občas museli aj prenášať cez mantinely snehu), v doprovode „pozbieranej kapely s bubeníkmi, ozembuchom, harmonikármi“, krojovaných mládencov, richtára a richtárky, mladých dievok, cigániek, omamy a otatu, ale aj malej myšky Emky, vodníčky Chiarky a mladej cigánočky Ninky zahral a zatancoval pred každým domom, kde ich privítali. A nikde naobišli nasucho – vo vozíku sa hromadili všetky dobroty – údené klobásky a tučná slaninka, sladké koláče a šišky, kyslé uhorky aj kapusta, slepačie vajcia, ale aj čokoláda, káva, keksy .... A veru tak, nechýbal ani trúnok – domáce pálené „všehochuť“, zapražené medom, borovička, vodka aj rum, víno aj pivo. No bolo toho neúrekom! Cigánka Anička mala najdôležitejšiu úlohu – vyberala cestné mýto od každého motorového vozidla. A verte, nikto neprešiel! Prešli celú dedinu a pozývali všetkých, aby sa prišli večer vytancovať a rozlúčiť sa s našou vernou priateľkou basou. Chudera, už doslúžila.
A večer sa to strhlo! Sála sa síce nezapĺňala rýchlo, ale prevrátené stoličky sľubovali, že sem ešte niekto určite príde. A prišli! Veď kto by obsedel doma, keď duo krásnych mladých žien zo skupiny AMARELA spustil melódie „oných“ čias, ktoré nielen lahodili uchu, ale pošteklili každú nôžku, rozviazali každý jazyk. Veď si ich ešte všetci dobre pamätáme.
Dobrú náladu a úsmevy na tvárach vyčarili aj „cachovskí ochotníci“, ktorí v úvode tradične pozdravili prítomných a otvorili fašiangovú zábavu. Po ročnej prestávke sa znovu blysol vo svojej novej úlohe riaditeľa cintorína náš Tiborko. Z babky Eriky, ktorá mu predvádzala nezvyčajné erotické prádlo, ho naozaj rozbolela hlava. Aj Božka s Klárikou, večné klebetnice v podaní Biby a Lýdie a starý lišiak Štefan, ktorého si zahral Janko, zlepšili náladu a roztiahli všetkým ústa do úsmevu. Do stáleho repertoáru FK Fašiangovník patrí ľudová roprávka. Tohto roku to bola Zlatá priadka. V hlavných úlohách Biba – Zlatá priadka Iľuška a Janko – Martinko Klingáč. Aj keď sa Martinko veľmi usiloval, aby Iľuška uhádla jeho meno, lebo ju vôbec nechcel (veď bola taká škaredá a nešikovná), Iľuška bola hluchá ako poleno ... nepočula, nerozumela! Či? Možno sa chcela vydať a nakoniec si svojho mužička na fúričku odviezla. Chudák Martinko! Tak mu treba!
O polnoci nastal čas najväčšieho smútku – rozlúčka s priateľkou basou, čo nás po celý rok tešila. Farár Jaro s organistom Rudom odslúžili omšu, staré vdovy aj dievčence plakal i. Mendík so smrťkou za chrbtom do zvončeka drobné vyzbierali pre hrobára. A potom zaznela posledná pieseň na cestu a slobodní mládenci basu odniesli k jej šesťtýždňovému odpočinku. Žiadne strachy, na Veľkú noc bude zasa spátky!
I keď podľa tradície by sa mala zábava skončiť, naopak! Ešte len teraz sa to roztočilo! A potom prišiel čas na tomtolu, ktorá bola naozaj bohatá. Prispeli do nej fašiangovníci, firmy Itys, Medex, Nespa, Cachovanka, Dibaq, Ranč Hero, Drogéria E.Chmelíková, Mima M.Pálešová, Penzión pod Lipami, Eduard Moždžen, ale aj chatári zo Zemianskej Olče a hosť zo Slovaktualu, ktorý vložil do banku 5O Eur s podmienkou, že výherca musí tento obnos „minúť“ v bufete na občerstvenie. Všetky ceny v tombole sa úspešne rozdelili, nikto sa nepobil, ani výherkyňa 50 –eurovky nemala problém ju rozmeniť. A tak sme mohli fašiangy ukončiť. Amarela zahrala posledné „kapurkové“ kolo a bolo ...
FK Fašiangovník Vám ďakuje za podporu a priazeň!
-ib-
