65. výročie SNP sme oslávili dôstojne.
V sobotu sa konal pietny akt kladenia vencov k Pomníku padlých, ktorého sa napriek kvalitnému dažďu zúčastnili zástupcovia a členovia všetkých politických i spoločenských organizácií v obci a ďalší občania.
Spoločne si pozreli aj výstavu „Malinová v písme a obraze“, ktorá bola venovaná 670. výročiu prvej písomnej zmienky o obci. A hoci sa spoluobčania bavili celé popoludnie na oslavách obce, nezabudli na tradíciu a prišli vo veľkom počte na zapálenie partizánskej vatry.
Spomienkový pochod na partizánsky bunker, ktorý bol naplánovaný na 1. septembra, prekvapil organizátorov počtom zúčastnených a krásnym slnečným ránom. V knihe na bunkri sa zapísalo celkom 80 účastníkov. Prišli „skalní“, ale pribudli aj celkom noví občania, aj cezpoľní. A hlavne – bolo veľa detí a mladej generácie, ktorej kontrovali v tomto roku aj naši starší spoluobčania ako p. Anna Kmeťová, Ignác Greschner, Ida Richterová, Richard Richter, Elfrída Stiffelová a ďalší. Organizátori sa postarali o ich vyvezenie k bunkru, kde čakali na ostatných, ktorí poctivo šľapali. Napredu mládež a ostatní za nimi. Dorazili sme všetci a deti sa nám postarali o takmer autentickú atmosféru, pretože zrazu sa horou ozývalo: ratata, pif, paf ............ššššš – buch!
Po krátkom príhovore a symbolickej minúte ticha prítomní položili kyticu kvetov a zapálili sviečku na pamiatku partizánov a účastníkov odboja.
Pri zapálenom ohni sme si všetci opiekli, to čo sme si doma nabalili, spláchli čapovaným pivom a na rad prišlo aj niečo „tuhé“. A potom sa nám rozviazali jazyky a horou sa niesli krásne slovenské, ruské ,české i nemecké piesne. Na „garmošku“ hral Michal Poliak, ale vyskúšal si to aj p. Richard Richter. Spievali prevažne ženy a dievčatá, chlapi okupovali sud s pivom. O zábavu – ako inak, sa starala hlavne Anka Maurerová – krájala nám domáce klobásky, ktoré sa odkiaľsi zjavovali v jej rukách, roztancovala koliečko, v ktorom vyzvŕtala najstaršiu účastníčku p. Annu Kmeťovú. A potom rad zaradom ju zvŕtali pri ohníčku ostatní a p. Richard Richter si vyskúšal aj skákanie cez oheň. Skok dopadol šťastne a vyslúžil si potlesk. A aby sme nezabudli, aj sme sa spoločne odfotili pred bunkrom. To aby nám ostatní uverili.
Deň sa vydaril, všetci sme sa vrátili zdravo unavení domov, plní nových dojmov a zážitkov. Pre organizátorov bola najväčou odmenou spokojnosť výletníkov a za všetkých stačí jedno vyjadrenie: „Bola som tu prvýkrát a neľutujem. Bolo super!“
