Spoločný zájazd na Duklu
Tento nápad vzišiel od členov na našej výročnej schôdzi. Čakala nás náročná úloha, nielen zabezpečiť dopravu autobusom, ale najmä získať dostatočný počet záujemcov, ktorí budú chcieť navštíviť tieto pamätné miesta bojov v druhej svetovej vojne. Informácie o plánovanom zájazde sme šírili cez sociálne siete, rozhlasom, plagátmi, aj cestou obecných úradov. Boli sme radi, pretože sa nám prihlásil dostatočný počet záujemcov. Pre všetkých sme zabezpečili poistenie, vstupenky do múzea a na vyhliadkovú vežu.
Zájazd do Svidníka a na Duklu sa uskutočnil 1. júna 2024. Sprievodcom nám bol Jozef Rodák, historik, bývalý riaditeľ tamojšieho múzea, ktorý je autorom alebo spoluautorom viacerých publikácií, takže nám podal množstvo zaujímavých informácií o prebiehajúcich bojoch.
Ako prvé sme navštívili Vojenské historické múzeum vo Svidníku, ktoré sa špecializuje na dokumentáciu vojenských dejín Slovenska, počas prvej a druhej svetovej vojny, priebehu Karpatsko - duklianskej operácie, partizánskeho hnutia a celkovo oslobodzovanie územia Slovenska v rokoch 1944 – 1945. V blízkosti múzea, v priľahlom parku je, expozícia bojovej techniky, ktorú sme si so záujmom prezreli. Na ploche je rozmiestnených 14 exponátov z 2. svetovej vojny, ako bola známa zbraň Kaťuša, dopravné lietadlo, kanónová húfnica a iné. Nachádza sa tam aj pamätník sovietskej armády, ktorý je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Dukelské bojisko. V komplexe pamätníka sú štyri masové hroby, v ktorých je pochovaných 9 tisíc sovietskych vojakov, ktorí padli počas Karpatsko - duklianskej operácie.
Ku všetkým pamätníkom, sme s pietnou úctou položili kvety.
Ďalším miestom, ktoré sme navštívili bol Pamätník 1. československého armádneho zboru v ZSSR na Dukle s vojnovým cintorínom. Na kolonáde vedúcej k pamätníku sú umiestnené bronzové tabule s menami 1 265 československých vojakov, ktorí padli v boji. V aleji hrdinov je umiestnených 15 búst sovietskych a československých vojakov. Na vojnovom cintoríne, ktorý je súčasťou pamätníka, je ešte pochovaných jeho 565 príslušníkov.
Vyhliadková veža na Dukle je vysoká 49 metrov a ponúka nám panoramatický pohľad na široké územie, ktoré bolo dejiskom ťažkých bojov. Krásny výhľad všetkých očaril. V interiéri veže sa nachádzajú sochy a ďalšie umelecké diela od akademických sochárov. Sú tam umiestnené exponáty ťažkej bojovej techniky aj vzácne československé bojové lietadlo.
Posledným miestom, ktoré sme navštívili, je Údolie smrti. Vstup do Údolia smrti smerom od Svidníka už z diaľky označuje známy pamätník - takzvaný Taran, tvoria ho dva do seba vklinené tanky. Ide o sovietsky a nemecký tank. Medzi obcami Kapišová, Kružná a Nižná Písaná sú v teréne rozmiestnené tanky. Pripomínajú nám najťažšie tankové boje, ktoré sa tam odohrali v priebehu Karpatsko - duklianskej operácie. V údolí riečky Kapišovka počas bojov spolu na obidvoch stranách padlo až 11 tisíc vojakov. Zničené tanky ponechané na miestach sú pamätníkmi i mementom ťažkých bojov pre všetky generácie.
Na záver nášho putovania po pamätných miestach duklianskych bojov sme sa vrátili do Svidníka. Nachádza sa tam pamätník, aj socha generála a prezidenta Ludvíka Svobodu, ku ktorému sme s úctou tiež položili kyticu kvetov.
Plánovaný zájazd sa uskutočnil aj napriek nepriaznivej predpovedi počasia. Našťastie vo Svidníku a v okolí bolo nádherné slnečné počasie, v pohode sme navštívili všetky naplánované pamätné miesta. V okolí Svidníka sa však nachádza viacero pomníkov a pamätníkov, ktoré sme si z časových dôvodov nemohli pozrieť. Sú tam pomníky delostrelcov, ženistov, sovietskych letcov, vojenské cintoríny, bunkre, obranné zákopy a tiež pomník nášho jediného generála Jaroslava Vedrala - Sázavského, ktorý padol priamo v boji na Dukle.
Výlet sa nám vydaril, dozvedeli sme sa mnoho zaujímavých vecí a domov sme sa vrátili spokojní. Mnohým z nás dlho rezonoval výrok Ludvíka Svobodu: „Vojna je tá najstrašnejšia vec, čo mohlo ľudstvo vymyslieť...“
Text a foto: Eva Benková
