"Hééj rup...!
V predvečer sviatku 1. mája sme ako každý rok postavili v parčíku pri Partizánskom dome májový strom. Dva dni predtým musela ísť partia chlapov vybrať v háji ten správny, poriadne vysoký smrek. Dopraviť ho do centra obce opäť pomohol so svojim traktorom a závesom Štefan Šemrinec. Má na to roky odskúšaný systém. Kým bol kmeň ešte čerstvý, bolo ho treba zbaviť kôry. Ešte na zemi ho zmerali. Výsledok? 23 metrov. Jeden z najvyšších májov histórii...
Na ďalší deň farebnými stužkami prišli vrcholec ozdobiť deti, dievčatká z materskej školy. Tradičné divadlo ručného stavania mája sledovala možno aj viac ako stovka divákov. Skupina žien a detí mávali pri tom farebnými mávatkami a povzbudzovali dve desiatky mladších aj starších chlapov, ktorí sa chopili „bajlákov“, hasičských špicov a hákov, aby máj postavili. Tak ako u nás, stavajú máj v máloktorej dedine. My zostávame verní tradícii. Ale málokto má taký „zlepšovák“ ako máme my. „Pôvodne sme, tak ako inde, museli najskôr vykopať hlbšiu jamu, v ktorej sme potom máj drevenými kolmi upevnili. Už viac ako tridsať rokov však používame náš systém. Do zeme sme zabetónovali asi dva a polmetrovú železobetónovú pätku. Kmeň smreka v spodnej časti prevŕtame dvoma otvormi. Hrubým šraubom ho najskôr zospodu pripevníme k pätke. Na ňom sa kmeň jednoducho otáča. Keď už je máj postavený, upevníme ho aj druhým šraubom. Ešte sa nestalo, že by nám, hoci aj pri veľkom vetre, máj spadol“, spomína Ľudovít Harbut. Pravidelne totiž riadi a usmerňuje chlapov, za opakovaných povelov - „hééj rup!!!“.
Keď už sa máj hrdo týčil nad starými lipami v parku, chlapi si zaslúžili po štamperlíku. Prišiel ich ponúknuť a zároveň poďakovať za dobrú robotu starosta Juraj Stiffel.
Text a foto: P. Remiaš
