Snehuliaci

Najlepšie veci v živote sú zadarmo. Patrí k nim aj najobľúbenejšia snehová postavička, snehuliak. Kde s jej stavaním začali a ako sa dostala k nám?

Snehuliaci

Prvé kronikárske záznamy sa datujú už  od 16. storočia. Eskimákov ako prvých napadlo postaviť snežných mužov. Vzhľad, ktorý poznáme dnes, dostali snehuliaci v 19. storočí - telo z troch gúľ, na hlave vedro, nos z mrkvy a ruky z metly. V 21. storočí predstavujú snehuliaci rôzne postavy, zvieratá, bytosti stavby a podobne. Snehuliaci oslavujú aj svoj deň, ktorým je 18. január, oslavuje sa vo všetkých krajinách, kde je sneh.

V posledných rokoch je sneh v zime ako nedostatkový tovar. Počas dvoch rokov nám akútny nedostatok tohto vzácneho artiklu znemožnil zorganizovať obľúbené podujatie pre deti a rodičov - stavanie snehuliakov.  Poradili sme si a vyrobili drevených snehuliakov, ktorí nás vítajú počas zimy pred obecným úradom. Už sme si mysleli, že to budú jediné počas tejto zimy.

Dlho očakávaný deň D však predsa len nastal, V minulý piatok zasnežilo a napadlo temer 30 cm kvalitného snehu. V podvečerných hodinách sme zareagovali a rozbehli akciu snehuliaci. Informácie na podujatie sme šírili prostredníctvom sociálnych sietí a miestneho rozhlasu. Verili sme, že podujatie uskutočníme. Pre silný vietor, ktorý fúkal počas soboty, sme boli nútené akciu presunúť na nedeľu. Opäť sme nové informácie šírili prostredníctvom sociálnych sietí. Počasie sa zmenilo a tak vzácny sneh počas sobotnej noci namrzol. Dúfali sme, že slniečko nám pomôže a pripraví sneh na stavanie snehuliakov. No nestalo sa tak. Sneh nezmäkol. Podmienky na stavanie snehuliakov teda neboli ideálne, mnohých to odradilo. Prišli však všetci, ktorým nevadí, keď je cez zimu zima, ktorých  potešila možno prvá a možno aj posledná snehová prikrývka. Stačilo len  trocha snahy a úsilia, aby sme vykúzlili  z namrznutého a sypkého snehu snehuliakov. Väčšinou sprevádzali deti rodičia i s odrastenými súrodencami, starými rodičmi a lopatami, preto aby im pomohli pri stavaní. Táto zábavná činnosť spája nielen priateľov, ale aj celé rodiny. Pred panelákom už stoja rozprávkové bytosti, kačičky, hrad, ale leží a oddychuje tam aj koník. Koník je opäť spoločným dielom členiek výboru ZO Únie žien Slovenska. Mrazivé počasie určite uchová tieto diela niekoľko dní. A horúci čaj s rumom a citrónom zahrial všetkých prítomných. Deti dostali sladkú odmenu.

Na záver snáď len poďakovanie všetkým, ktorí sa zúčastnili a neodradilo ich mrazivé, slnečné počasie a menej kvalitný sneh.

Eva Benková, predsedníčka ZO ÚŽS